Obsah

História obce

 

Podhorská obec Sklabiňa sa nachádza na západnom úpätí Veľkej Fatry v časti Turčianskej kotliny v doline Sklabinského potoka, 8 km od Martina. Leží v nadmorskej výške 475 až 1041 m n.m. Prvá písomná zmienka poddanskej obci Zklabonya sa datuje na rok 1242, hoci územie bolo osídľované už v časoch púchovskej kultúry staroslovienmi a svojim pôvodom patrí do hradištnej doby. V roku 1266 sa stretávame s názvom Terra ex are Sclabonya – Zem Sklabinského hradu, s ktorým mala obec spoločný názov a spojený svoj osud. Najväčšia fortifikačná stavba v Turci bola pôvodne kráľovským hradom, neskôr sídlom barónov Révayovcom a župným sídlom Turčianskej stolice. Dnes je cieľom turistov zo širokého okolia. Obec je tiež doložená z roku 1269 ako Szklabinya, Szklabina, Sclabina, z roku 1309 ako Sclabana, z roku 1564 ako Sclabynya, z roku 1736 ako Szklabinka, z roku 1786 ako Sklabina, maďarsky Szklabinya. Patrila panstvu Sklabiňa, v 16. až 20. storočí Révayovcom. V roku 1715 mala 22 domácností, v roku 1785 mala 87 domov a 571 obyvateľov, v roku 1828 mala 86 domov a 587 obyvateľov. Pracovali ako poľnohospodári, drevorubači, šafraníci a nádenníci.

Za I. ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve a v lesoch. Významný bol chov dobytka a oviec, v obci fungovala aj píla. Obyvatelia podporovali partizánske skupiny v Kantorskej doline. Sklabiňa s okolím sa stala strediskom partizánskeho hnutia. V júni v roku 1944 prišla do Kantora parašutistická skupina nadporučíka P. A. Veličku, potom T. Polu, Rezuta a dňa 21.08.1944 zostúpila do obce 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika majora V. Žingora a francúzsky oddiel kapitána de Lanuriena. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu ako prvú obec na Slovensku za slobodné územie ČSR a na Samčíkov dom vztýčili československú zástavu. Dňa 29.09.1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci dňa 30.09.1944 internovali 144 občanov z obce, 24 z nich zavraždili (Bukoviny) a desiatky odvliekli do Nemecka (7 zahynulo). Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa, Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP. Na pamiatku padlých a umučených v SNP je v dedine postavený pomník pri škole so symbolickým náhrobkom a sochou partizána od R. Hornáka (1954), na cintoríne je Spoločný hrob, v ktorom je pochovaných 24 padlých a umučených občanov obce.